Motal si ho, a celý ho nejak obopol nožičkami. Presneako mňa tieto štátnice.
Ležím na postelimedzi papiermi, v ktorých sa snažím mať poriadok, ale darí sa mi len ichstrácať. Na plachte sú 2 krikľavo ružové machule z nezavretého značkovača(vyperiem to potom, veď plachta bude určite ešte obeťou aspoň pár kubických centimetrovmojej sliny pri spontánnom spánku nad produktovým diapazónom)
Vonku je určite 25 stupňov, začínajú sa nosiť sukne bezpančušiek a ruky sú už opálené.Orgován rozvoniava , deti sa pod balkónom jašia. Autobusy pištia a autá trúbia.Jasné že oni všetci žijú!!! To len ja už prechádzam do štádia jemnejsebaľútosti.
Okrem toho, že sa mi cestou k marketingovej komunikáciipodarilo zavíriť počítač v nenávratno, ostrúhať si ruku do mrkvy a zafarbiťsi plachtu, tak pomaly, ale isto sledujem miernu demenciu spôsobenú mentálnym zatínanímzubov.
Mám odreté lakte, boľavý krk , zadok , no sedieť ani ležať sami už nijak nedá len na chrbte. A to si väčšinou trošku pospím.
Áno, odrazu sú všade oslavy, párty, koncerty a výstavy ...doteraz boli všetci ticho!!! Teraz sa to všetko začína, kde mne sa končísloboda a počítam posledných 6 dní kým si neoblečiem svoj kostým a nepôjdemmeniť farby na chodbu medzi svoje hlboko zainteresované spolužiačky s úsmevoma neuveriteľným pocitom, že nič nevedia.
Keď poviem ja, že to neviem, tak to neviem! Nevychádzam z dverí s jednotkou! Akste práve tento typ spolužiaka, tak vedzte, že skutočne nevediacim spolužiakomsa takto panicky ubližuje !
Dobre, dobre. Mám teraz trošku peklo. Chcela by som byť sova Bubo zo Súboja Titanov.
Zjem asi dve balenia čokolády denne,vytlačím si na nose aj to, čo tam už dávno nie je, len aby som si vytvorilakráter, obočie mám vytrhané do podoby Marilyna Mansona, sledujem mŕtvevychádzajúce mravce a dokonca som aj pozerala Lets Dance 2 s Milanom Markovičom.
A potom keď toto skončí , tak čo? Tie spolužiačky, ktoré nikdy nič nevedia majúpo promóciách svadobné hostiny, iní emigrujú ako naše mravce .... a ja...
Toľko plánov a odrazu nie je ani jeden. Dnes jelen plán dokončiť otázku číslo 12, nezjesť tretiu čokoládu a nezapnúť počítač.
Len viem čo urobím v tendeň, nech to už dopadne akokoľvek. Hanba - nehanba - žlčník - nežlčník , ... ožeriem sa.
Som mierne vycucaná pavúkom z papierov, značkovačov a odrobiniekzo slnečnicových jadierok... len sa radujte zo života... ja si v pondelok otvorímgranát s farebnými guličkami a zasypem celý vesmír svojou radosťou.
Čo napíšem, keď budem robiť doktorát? To už budem asi v Afrike skúmať liečivéúčinky hadieho jedu a pastičky budem mať na drobné druhy emigrujúcichtarantúl. Nie! Ja si tam vezmem svoje mravce ...